Prvé kamenárstvo v Považskej Bystrici založil Jaroslav Maniš, pôvodom z moravskej obce Lačnov. Po presťahovaní do Považskej Bystrice a sobáši s Máriou Šimíkovou začal v rokoch 1930–1940 budovať vlastné kamenárstvo, zamerané predovšetkým na výrobu pomníkov a náhrobných kameňov. Jaroslav bol kamenárskym majstrom, ktorý svojou prácou položil základy dlhoročnej rodinnej tradície.

V jeho šľapajach pokračovali aj jeho dvaja synovia:

Miroslav Maniš, ktorý počas komunistického režimu držal remeslo pri živote aj ako živnostník popri zamestnaní,

Ľuboš Maniš, ktorý pôsobil v oblasti kamenárstva v Martine.

Už ako školák pomáhal v rodinnom kamenárstve aj syn Miroslava – Dalibor Maniš. Najskôr ako pomocník, neskôr už samostatne, prebral remeslo do vlastných rúk a venuje sa mu dodnes. V súčasnosti, hoci v Považskej Bystrici existuje viacero kamenárskych firiem, väčšina pomníkov a kamenárskych prác na cintorínoch v okrese pochádza práve z dielne Jaroslava, Miroslava a Dalibora Manišovcov.

Dalibor Maniš sa však venuje kamenárstvu v širšom zábere – okrem cintorínskych prác sa špecializuje aj na stavebné interiérové a exteriérové kamenárske práce. Osobitnou kapitolou sú jeho pozlacovacie a reštaurátorské práce v kostoloch, kde nadväzuje na tradičné techniky práce s listovým zlatom. K najvýznamnejším projektom patrí rekonštrukcia a pozlacovanie interiérov kúpeľov Aphrodite v Rajeckých Tepliciach, kde sa podieľal na zlátení takmer celého priestoru.

Dielo rodiny Manišovcov tak nesie pečať remeselnej tradície, kvality a dôrazu na detail, ktoré sú v regióne Považskej Bystrice dodnes viditeľné.